Mnohí si povieme , ja osobne často tiež , źe v minulosti boli všeobecne medziĺudské vzťahy lepšie. Áno boli. Boli , pretoźe ĺudia mali bázeň pred Bohom. To neznamená strach , ako si to mnohí prekladajú. Je to omyl. Veď predsa koho sa bojíme , toho nevieme milovať A ak to rodičia takto predkladajú detom ... bázeń značí úctu , značí to lásku , značí to veriť nie len v Boha , ale Bohu. Vtedy mal kaźdí svoju úlohu , ktorú si plnil. Zakladali sa vztahy na čistote , aspoň do tej miery , źe keď sa rozhodli mladí spolu spať , tak s tým , źe sa ozaj milovali srdciami a sa aj vzali. V kaźdej takmer rodine mal Boh svoje miesto. Sviatky sa svätili. A dnes ? Dnes POVIEM TO VULGÁRNE. Dnes narobiť bez zodpovedností detí , potom si zmyslia , źe ich nechcú a keď sa aj narodia , tak hodiť celú zodpovednosť výchovy na učiteĺov , na kńazov , lebo rodičia nemajú akoźe čas , atď.
Kńazi mali a majú úlohu hlásať Boha , vysluhovať sviatostí. A idú veĺa krát do nemocníc aj neviem koĺko kilometrov kôli jedinému človeku , alebo zabezpečia náhradu za seba , ak je nejaký kńaz bliźšie , ako oni sami , lebo si uvedomujú zodpovednost za duše. Nemajú svoje stále miesto , sú prekladaní , stále musia čelit mnohým prekáźkam. Sú pravou rukou Krista , ale my my všetci máme byt pokračovateĺmi a šíriteĺmi evanjelia a slov kńaza , ktoré zaznievajú na denných svätých omšiach. Sú moc ohrození , pretoźe ako rodinná bunka musí čeliť Zlému , aby rodiny boli jednotné a drźali sa v manźelských zväzkoch , tak i naši kńazi sú ohrození tým , źe neustále sú vystavení tlakom náročnosti svojích veriacich , majú svoje starostí , počúvajú vo sv. spovedi kopec negatív a hriechov naších zlihaní , pádov a hriechov , počúvajú naše starostí , bolestí a ide to cez nich , keďže sú jediní určení Cirkvou nato , aby sme dostali odpustenie prostredníctvom nich , ako i ďalšie sviatostí. Uvedomujeme si túto ´tarchu a zodpovednost , ktorú nesú ? Nesú na ramenách celé svoje farností a filiálky , nesú nás. A ako sa správame k ním my ?
Cítia sa medzi nami tak , aby bolo cítiteĺné , źe v nás je Boh , źe je v nás svetlo Boha , ktorého nám dávajú , keď uź derieme lavice v kostoloch , alebo je to zvyk odsedieť , odriekať naučené formulky a tým naša zodpovednosť končí ? My máme byť predĺźenými rukami kńaza. Oni žehnajú nás , no koĺkí z nás źehnajú tak srdcom , nie prázdnymi frázami kńazov ? Srdcom. Koĺkí im pomáhame zasväcovaním ich Matke Márií , koĺkí z nás im vyprosujú potrebné milostí pre čas i večnosť ? Myslíme takto na svojích kńazov , alebo len potrebujeme to a to a tamto a hento a keď kńaz potrebuje skloniť hlavu , je častokrát , ako Jeźiš v Getsemanskej záhrade. Sám a opustený ? Koĺkí by potrebovali zo seba vydať nahromadení tlak , ktorí sa v nich starosťami a bolestami kopí , majú medzi nami takých , ktorým sa môźu zdôverit a tak získat pokoj a úĺavu? , alebo ich nechávame napospas ich trápeniam a bolestiam ? Tým my sami prispievame k likvidácií ich zdravia , lebo sa nemajú komu zdôveriť , vyrozprávať. Len nakladáme , nakladáme chceme takú sviatosť , onakú to a to a neviem čo ešte , ale kňaz nie je Boh. Na Boha nakladajte aj za tri vagóny , Boh to dokonca źiadá , lebo túźi dávat kopec milostí , ale ĺudia neprosia Boha. Neźiadajú o milostí srdcom , úprimne a celou bytostou. Zataźujú kńazov. Nezabúdajme na slová Jeźiša. Čo ste urobili jednému z mojích maličkých , mne ste urobili. Áno , potrebujú spovede častejšie ako my , ale nie preto , źe by boli horší. To vôbec nie. Ale preto , źe nesú taźobu aj naších pádov a hriechov na svojích ramenách , naše starostí a bolestí a to ich tieź oslabuje počúvat toĺkých nás hriešnikov. A nikdy nás neodbijú , ak my potrebujeme radu , či pomoc. Môžeme laicky žehnať blíźnych a blízkych , robíme to s celej svojej sily , mysle , s celého svojho srdca ? Źe to nie je účinné ? Tak treba chodit na spoveď stále častejšie. Máme milostivý rok. Ako váźne vnímame toto jubileum ? Sme vďační Bohu za túto obrovskú milosť , ako aj za svojích kńazov ? Majme na pamäti kńaz i keď má veĺkú moc a silu , je to človek , ako ktokoĺvek z nás. Buďme pri nich ako Šimonovia , utrime im pot s čela a slzy , ktoré sú prejavom láskavosti a ĺudskosti , ako Veronika. Odbremeńme ich. Kńazi nie sú zodpovední za dianie v tomto svete. My všetci sme zodpovední za dianie vo svete. Oni to všetko zmierńujú svojími modlitbami , skutkami , odproseniami , vďačnosťou a to isté máme robiť my za svet , vzájomne za seba , i za naších kńazov. Sú DAROM od BOHA pre tento svet. Stojme za nimi. Bráńme si ich. Darujme im to najmenej , čo môźeme. Čo to je ? No čo darovala Mamka Mária svojmu synovi Jeźišovi ? Nezáleźí natom , koĺko máš źena rokov , vnímaj kńaza , ako svojho milovaného syna. Nezáleźí natom , koĺko máš muź rokov , vnímaj kńaza , ako svojho jediného syna. Deti , vnímajte svojho kńaza , ako svojho brata. Ak sa chcete pozerať na kńazov niektorí zhora , tak jedine s pozície NEBA.
Muźi , ste hlavou svojích rodín. Vezmite vy sami sväté písmo do rúk aspoň tie víkendy , otvorte a čítajte aspoń pol hodinku svojej rodinke Boźie slovo. Veďte rodinku k modlitbe spoločnej , zasväcujte svoje rodiny Matke a Bohu. Požehnanie tak sadne do rodín. Modlite sa všetci spolu ruźenček. Zjednotí vás láska , harmónia , pochopenie , vzájomná úcta. Obnovujte si na sviatok rodiny , alebo v deň vášho výročia manźelské sĺuby. Kńazov to len poteší a radi vám poskytnú tieto sviatostí.
Máte malé jedno , dve deti a niekedy ste vyčerpaní a kńazi majú nás niekoĺkých v celých farnostiach a filiálkach. Čudujete sa im , źe sú vyčerpaní ?
A Boh povedal : „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. To neplatí jedine pre kňazov. To je úlohou všetkých nás pokrstených.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,
rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.